Od posledného dňa minuloročného tábora som sa nevedela dočkať toho tohtoročného. Hoci minulý rok počasie veľmi nevyšlo, nedali sme sa odradiť. A dobre sme urobili.

Po ťažkom rozhodovaní a kombinovaní, kto s kým, kedy a ako na tábor pôjde to dopadlo nasledovne: na prvý tábor som sa prihlásila len ja s Lindou. Bafka a korytnačky boli doprovod. Trošku som sa aj obávala, ako to tam sama, opustená, hanblivá celé 3 dni prežijem. Našťastie mi spoločnosť robili naše nové prešovčanky - Dada a Natália, za čo im veľmi ďakujem. Peťo s Putinom dorazili až v piatok aj s ďalšími Aničkami - Leňou, Ivetou a Zuzkou. Ešte nakoniec v pondelok dorazila aj Alex a už sme boli kompletní.

Na tábor som sa vybrala trošku zrelaxovať. Opaľovať sa, čítať knižky, dopriať čerstvú trávičku Zuzke a Jožke, prípadne plstiť, kresliť, kúpať sa a chodiť večer na kofolu...Okrem tréningov samozrejme. Skoré vstávanie je na tábore samozrejmosť, aby sme využili čo najchladnejšie počasie skoro ráno a neskoro večer. Skoro ráno znamená budíček o piatej, aby som stihla do šiestej vyvenčiť seba a psíkov. Ešte potiaľ by to bolo OK, aj napriek tomu, že za bežných okolností chodím o takom čase spať (trošku skôr, no...ale len trošku). Pravý výcvikový tábor sa začal hneď prvou rozcvičkou. Beh do kolečka nie je zrovna moja obľúbená činnosť...Počas prvých troch dní som cítila, ako sa zo mňa postupne vytráca všetka energia a vážne som sa obávala, že ochoriem. Otočený bioritmus, trošku menej spánku ako obvykle, väčšia fyzická záťaž a ešte ma druhý deň na slniečku spieklo...Na to netreba byť doktor, aby si človek vedel predstaviť, ako to môže dopadnúť...Najskôr, ako som mohla, som si dala kúpiť vitamíny a potom už bolo všetko zlé zažehnané. A mohla som si začať užívať tábor naplno:)Hmm...asi starnem....

Veľmi, ale veľmi skoro som zitila, že to s mojou kondičkou nebolo také ideálne. Svalovka na seba nenechala dlho čakať a držala sa ma až takmer do konca. Najviac mi vadila pri prvom táborovom preteku - Derboch. Obávala som sa, že nebudem vedľa Putina stíhať behať, keď príde po týždni ničnerobenia priamo na pretek...Ale nakoniec to dopadlo nad očakávanie dobre :)

Opäť sme mali na tábore množstvo príležitostí, ako sa nenudiť. Okrem ranných a večerných tréningov sme mali pred obedom stále program aj bez psíkov. A ak nám bolo málo, tak sme si vymysleli niečo svoje. Ale to až v druhom týždni. Navštívili sme s Jožkou Zvieraciu kliniku v Trnave, boli sme v Trnave v kine na Dobu ľadovú III., hľadali sme stratenú Zuzku, kupovali sme materiál na karneval a korytnačkám dáždničky, aby sa už viac nestratili, odbehli sme si do Auparku a niekoľko krát na zmrzlinku do Serede. 

Presne takúto dovolenku som si celý rok predstavovala. Slnička bolo až-až, aj knižku som nejakú to prečítala, občas som mala pocit, že si vybehám dušu, k plsteniu som sa síce nedostala, ani do vody som toho roku nešla, mäsko mi chutilo viac, ako minule, korytnačkám sa na trávičke tiež určite páčilo a mala som tú česť aj so Žabým princom :) A k tomu všetkému sa dve soboty zobudíme a sme na preteku, odkiaľ sme si odniesli kopec krásnych cien, čo sa nám takmer nezmestili do auta! 

FOTO 1

FOTO2