Nepatrím práve k najzodpovednejším ľuďom na svete. Častokrát robím veci v "hodine dvanástej". Veľakrát na vlastnú škodu. Mám psa. Mám mladého malého psa. Ešťeže malého. Ale zato hyperaktívneho vtedy, keď je to najmenej potrebné. A ešte ku všetkému kokeršpaniel. To hovorí za všetko. Nie najšťastnejšia kombinácia. No poporiadku…

O tom že ideme na tábor sme mali jasno už dávno predtým, takže košickú delegáciu tvorili Linda s Erikou, Putin Peťo, Mima a Lenka a Amy s Aďou. Nedočkaví sme ráno dorazili, na ostatných sme čakali ako na ihlách. Akí psíci či psiská prídu? Čo ich majitelia? V jednom som mala jasno. Chcem sa naučiť, ako vychovať psa agiliťáka. Nie však za cenu straty jeho sebavedomia a radosti zo života. Ale cítila som aj to, že tento tábor moje očakávanie splní. Ževraj to vyšlo, uvidíme. Zatiaľ vidím príjemne unaveného psa, za čo môžem byť len vďačná.
 
Tímy boli rozdelené do 4 skupín, medzi dvoch trénerov.Tréningy sa konali skoro ráno potom, čo sme o 6:00 vykladali prekážky a dali si kratučkú rozcvičku, aby sa nepovedalo. Po tréningu raňajky o 8:00, o 9:00 tréning bez psov, 13:00 obed, 16:30 tréning bez psov, 18:00 večera a 19:00 tréning aj so psiskami až do neskorého večera. No kto by nebol unavený? ;] A tak dokola…Večer sme zaľahli mŕtvi do postele aj so psiskami a ráno sa ťažko budili... Nemá zmysel presne popisovať systém tréningov. Stačí, ak napíšem, že boli prepracované tak, aby sa majiteľ za turnusový týždeň čo najviac "nadupal" vedomosťami, skúsenosťami a praktickým zaobchádzaním. Aby po skončení turnusu mohol ďalej správne pokračovať vo výcviku.
Čas sme sa snažili čo najlepšie tréningovo využiť aj napriek horúčave. Vďaka za Váh, ktorý tečie v blízkosti tréningového pľacíka, no aj tak veľmi nezaberal...Mali sme aj tombolu, karneval a nočnú hru, v ktorej Košice obhájili a zvíťazili v kategórii junior aj dospelí. Štartovalo sa vo dvojiciach, čiže AďaLenka a PeťoErika.

Je jasné, že nás čaká ešte veľa práce. Opakovanie je matka múdrosti a všetky psíky majú pred sebou ešte dlhú cestu, kým nezvládnu všetko na 100%. Záleží však na nás ľuďoch, koľko času, lásky a trpezlivosti sme ochotní pre nich obetovať. Ďakujeme, uvidíme sa o rok.

Adamy & zvyšok táborníkov z Aničky